Sladký čaj bude moja smrť.
Nie preto, lebo pri tom množstve cukru by mohol človek upadnúť do diabetickej kómy už po prvom hlte. Ani preto, lebo môj brat takmer spôsobil reťazovú haváriu troch áut, keď prudko vybral takmer stoosemdesiatstupňovú zákrutu, len čo dostal esemesku, ktorá obsahovala iba dve slová.
Sladký čaj.
Kdeže. Vinou sladkého čaju som sa ocitla zoči-voči Jasovi Winsteadovi –stelesneniu predstáv každého dievčaťa, mňa nevynímajúc. A vďaka tomu som ho videla po prvý raz mimo areálu univerzity.
A v spoločnosti svojho brata. Matička skákavá, toto bude trapas.
Preboha, prečo len musel brat Jasovi napísať, že sme v meste, a opýtať sa ho, či nič nepotrebuje? Cam mi mal iba poukazovať okolie školy. Hoci to, čo ma teraz čaká, bude isto lepšie než doterajšia prehliadka.
Ak uvidím ešte nejaký striptízový klub, asi vážne niekomu ublížim.
Cam na mňa letmo pozrel a dupol na plyn. Už dávno sme zišli z cesty číslo deväť. Pohľadom mi skĺzol z tváre na čaj v ruke. Významne sa naň zadíval. „Teresa, vieš, existuje taká vychytávka. Volá sa držiak na poháre.“
Pokrútila som hlavou. „To je v pohode. Podržím ho.“
„Dobreee,“ zatiahol a sústredil sa na cestu.
Bola som nešikovná a ešte som sa aj musela tváriť nezúčastnene. Rozhodne som netúžila po tom, aby Cam zistil, prečo sa správam tak čudne. „Takže, hm, myslela som, že Jase býva kúsok od univerzity.“
Celkom nenútená otázka, či nie? Hoci nie až taká nevinná. Panebože, nezlomil sa mi pri tom hlas?
„Jasné, ale väčšinu času trávi na rodinnej farme.“ Cam spomalil a znova ostro vybral zákrutu. Čaj takmer skončil na okne. Pevnejšie som zovrela pohár, len tak sa ho nevzdám. „Jacka si pamätáš?“
Samozrejme. Päťročný Jack znamenal pre svojho veľkého brata Jasa všetko. O Jasovi som si pamätala aj najmenší detail asi tak, ako si ukladali do pamäti informácie o Justinovi Bieberovi jeho skalní fanúšikovia. Nanajvýš trápne, uznávam. Jase, ktorý si neuvedomoval seba a hádam ani okolitý svet, sa za posledné tri roky stal mojím najdrahším človekom.
Bol to môj kamarát.
Svetlá stránka môjho brata.
A moja tajná láska.
Pred rokom, na začiatku posledného ročníka na strednej škole, k nám raz Jase prišiel na návštevu, a všetko sa skomplikovalo. Najradšej by som na to zabudla. Ale aj nie. Odmietala som sa zbaviť spomienky na jeho pery, na jeho ruky blúdiace po mojom tele, na svoje meno, ktoré mu vychádzalo z úst spolu so stonom, akoby mu spôsobovalo nádhernú bolesť.
Och, bože…
