„Tak spusť.“ Ešte raz som sa rozhliadla. V nijakej izbe som nemala takýto pocit. Bez ohľadu na to, aké pravidlá ma čakali.
Pán nepriateľ žien pomaly podišiel k stolu. Oprel sa oň chrbtom, stále so založenými rukami. Jeho postoj mi už nepripadal taký provokatívny, skôr odmietavý.
„Po prvé,“ začal so zdvihnutým prstom, „ušetríš ma svojich ženských výlevov. Tvoj život ma nezaujíma, takže mi nebudeš vnucovať svoju spoločnosť! Zabudni na babské večery na mojom gauči, program v telke vyberám ja. S vyplakávaním na mojom pleci tiež nerátaj.“
„S tým dokážem žiť,“ odvetila som chladne.
„Po druhé,“ pokračoval apaticky. „Keď si sem niekoho privediem, budeš držať ústa. Vo vlastnom byte sa nemienim nikomu spovedať.“
„Je mi fuk, s kým si to rozdávaš,“ odsekla som, hoci nie úplne presvedčená. Izbu mal síce na opačnom konci chodby, no ktovie, aký je hlučný. Skrivila som tvár. Dúfala som, že nebudem počúvať jeho súkromné návštevy.
„A po tretie…“ Odstrčil sa od stola a postavil tesne ku mne. Prevyšoval ma o niekoľko centimetrov, takže som musela zakloniť hlavu, aby som mu opätovala prísny pohľad do karamelových očí. „Seriem na to, aké máš v týchto šortkách sexy nohy.“
Do líc sa mi predrala horúčava, no ani som nežmurkla.
„My dvaja spolu určite neskončíme v posteli. Nerob si teda nádeje. Jasné?“
Jeho hrubý hlas mi prenikol až do kostí, dych som pocítila na spánku. Okamžite mi stiahlo žalúdok, no nemalo to nič spoločné s hladom. Veľmi príjemne voňal zmesou korenistého gélu na sprchovanie a mäty. Vzhľadom na náhlu blízkosť mi trvalo niekoľko sekúnd, kým mi došlo, čo práve povedal.
„Možno teraz zraním tvoje ego,“ vyhlásila som sucho, „no svoju túžbu po zlých chlapcoch som ukojila už pred rokmi.“ Bola to pravda. Absolútne som nemala v pláne si s ním začínať.
S tým nerátal. V jeho očiach som zbadala nádych prekvapenia. Potom si prešiel dlaňou po tvári a o krok cúvol.
„V tom prípade ťa srdečne vítam v Casa de White,“ oznámil a podal mi ruku. „Som Kaden.“
Na chvíľku som sa stratila. Vzápätí som naňho vypleštila oči a podskočila som. „Znamená to, že mám izbu?“ zapišťala som.
Kaden sa zaškeril. „Už porušuješ pravidlá.“
Okamžite som prestala skákať a znížila tóninu na normálnu úroveň. „Prepáč. Som Allie.“ Nové meno mi vyšlo spomedzi z úst s ľahkosťou. Možno preto, lebo som sa ním predstavovala pri všetkých prehliadkach. Tľapli sme si. Dlaň mal teplú a drsnú. Ten náboj po jeho dotyku ma zastihol nepripravenú.
Rovnako aj čudný pocit v žalúdku, keď mi začal palcom kresliť kruhy po chrbte ruky. V momente som sa vymanila z jeho zovretia a pobúrene sa naňho zamračila.
„Len som chcel vidieť, či si pochopila tretie pravidlo.“ Potom si so samoľúbym úškrnom strčil ruky do vreciek.
Pohŕdavo som zafučala. Bol chutný, to áno, ale nie až taký neodolateľný. Jeho takzvané pravidlá mi pripadali smiešne. A zbytočné. Pošúchala som sa po chrbte ruky. Prečo musel mať taký príjemný dotyk?
„Kedy sa môžem nasťahovať?“
Pokrčil plecami a otočil sa k dverám. „Pošli mi na účet nájomné, polovicu kaucie a izba je tvoja.“
Oslavný tanec som si dopriala, až keď za sebou zavrel dvere.
