Lov (ukážka)

13. decembra 2021
3 minút(y) čítania

„Niežeby som sa sťažovala – ver mi, som rada, že nemusím platiť za taxík –, ale musím sa opýtať. Často vozíš neznáme baby, ktoré stretneš na parkovisku?“ spýtala sa Brenna veselo.

Odfrkla som. „Nie. A, mimochodom, toto nič neznamená. Si síce pekná, ale ja som na chalanov.“

„Ha. Aj ja. No aj keby som bola na baby, ty nie si môj typ, Malibu Barbie.“

„Zmýlila si si pobrežie – som z Greenwichu v Connecticute,“ odsekla som, no s úsmevom, pretože som vycítila pobavenie v jej hlase. „A nie, zvyčajne cudzích ľudí len tak neoslovujem.“ Rozhodla som sa pre úprimnosť. „Robím všetko pre to, aby som nemusela ísť domov.“

„Aha. Zaujímavé. O čo ide?“ Brenna sa posunula na sedadle, aby si ma mohla lepšie prezrieť. Zabodla mi pohľad do tváre.

Neodlepila som oči od cesty. Bola to veľmi úzka cesta a na nej poprašok snehu, preto som šla opatrne. Už som mala na konte dve nehody a obe sa stali v zime. Pre nedodržanie bezpečnej vzdialenosti.

„Prisťahovala som sa pred pár dňami,“ povedala som. „Moji spolubývajúci boli preč – šli na lyžovačku do Vermontu, či čo. Mala som celý dom pre seba, no dnes ráno mi písali, že už sú na ceste späť.“ Potlačila som nervozitu. „Už by mali byť doma.“

„A? Čo máš proti nim?“

Proti jednému z nich.

„To je dlhý príbeh.“

Brenna sa zasmiala. „Sme dve cudzie baby v aute. O čom inom sa chceš baviť? O počasí? Povedz, prečo tie pipky neznášaš?“

„Pipíky,“ opravila som ju.

„He?“

„Bývam s chalanmi. Troma chalani.“

„Doparoma. Hovor. Sú sexi?“

Neubránila som sa smiechu. „Veľmi. Ale je to trochu komplikované. S jedným som sa na Silvestra bozkávala.“

„A? V čom je problém?“

„Bola to chyba.“ Zahryzla som si do pery. „Pokukovala som po inom, no počula som, ako o mne rozpráva hnusné veci. Naštvala som sa, tak…“

„Tak si z pomsty pobozkala jeho spolubývajúceho. Chápem.“

V jej tóne nebol ani náznak kritiky, no aj tak som cítila nutkanie brániť sa. „Nebol to bozk z pomsty. Bol…“ zavzdychala som. „Vlastne to bol skvelý bozk.“

„Ale neurobila by si to, keby si sa nehnevala na toho druhého.“

„Asi nie,“ priznala som a spomalila, pretože sme sa blížili ku križovatke, na ktorej svietila červená.

„Čo o tebe povedal?“ vyzvedala.

Vybavila som si ten pocit poníženia a hanby, keď som vyšla zo záchodov a vypočula si rozhovor Fitzyho a Garretta. Zachvela sa mi noha na brzdovom pedáli. Nešlo len o to, že ma nazval „plytkou“, skôr ma zranilo to, že vymenúval všetky dôvody, prečo by nikdy v živote nechodil s niekým ako ja.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *