Pavúčia ľalia

6. decembra 2021
4 minút(y) čítania
Rate this post

Lillian jej otec nedobrovoľne pošle študovať na Dievčenskú akadémiu svätého  Félixa. Neľahko sa jej opúšťa domov, hlavne kvôli jej tajnej láske ku vidieckemu chlapcovi.  Študentky akadémie ju však neprivítajú s otvorenou náručou. Lillian desí aj starý kaštieľ, ktorý je ozdobený pavúkmi. Spriatelí sa s ňou Isabella, pochabé, tvrdohlavé a divné dievča, ktoré s nikým nevychádza. Čím viac sa zbližujú, tým viac je Lillian zmätená a to nie len vo svojich citoch. Jedného dňa sa o akadémii dozvie hrozné tajomstvo, ktoré súvisí s Isabellou.

 

Vyrušilo ma slabé zaťukanie. Predpokladala som, že je to pani Millerová, no keďže som ešte nebola v posteli, mykla som kľučkou a otvorila dvere. Predo mnou stála Isabella v nočnej košeli.
„Môžem?“ opýtala sa.
Ustúpila som, nech vojde dnu, hoci som netušila, čo odo mňa chce. Vletela do izby ako šarkan a vhupla do mojej postele. Nevedela som, čo mám povedať, a tak som iba pokrčila plecami a zatvorila za ňou.
„Dievčatá mi ukradli vyhriatu panvicu,“ frflala. „Neznášam chlad.“
„Je tu len jedna posteľ,“ namietla som rozpačito.
„Vidím. Neboj sa, je dostatočne široká, takže sa zmestíme obe,“ potľapkala po vankúši a odhrnula perinu.
Váhavo som urobila krok vpred, ale chlad v miestnosti ma donútil zabudnúť na ostýchavosť. Vliezla som do postele a Isabella sfúkla sviečku na nočnom stolíku.

Kde začať.  Po prečítaní anotácie som čakala úplne iný príbeh, no ani tento nebol až taký zlý. Po prečítaní prvých stránok som sa automaticky vžila do deja. Štýl písania pani autorky mi veľmi vyhovoval, vďaka nemu sa kniha extrémne rýchlo čítala. Príbeh dýchal minulosťou, konkrétne 19. storočím. Ja osobne som históriu cítila len na začiatku knihy, potom sa len sem tam mihla. Dokonca som miestami zabúdala, že je kniha zasadená do tohto prostredia. Mne osobne to ale nevadilo, vôbec to nekazilo  dojem z knihy.  Dej sa odohrával prevažne v akadémii a my ju spoznávame prostredníctvom hlavnej hrdinky Lillian.  Opisy neboli rozsiahle ale to mi extrémne nevadilo. Nemala som problém predstaviť si zákutia akadémie. Zápletka knihy bola plná tajomstiev a neobjasnených udalostí. Práve tieto tajomstvá a moja zvedavosť ma poháňali k čítaniu. Nechýba ani jemná romantická linka medzi Lillian a Isabellou.  Mne osobne by ale nevadilo trocha viac romantiky.

Čo sa týka postáv, tak tie boli povrchne opísané. Chýbal mi ich hlbší opis, a prijala by som viac vnútorných monológov hlavnej hrdinky. Vedľajšie postavy nemali skoro žiaden priestor na prejavenie svojho potenciálu. Celkovo som si však obľúbila Lillian a isabelu.

Záver bol plný napätia. Doslova som stránky hltala očami, tak veľmi som potrebovala objasnenie tajomstva. Po dočítaní som však ostala zmätená. Nič sa poriadne neobjasnilo a ja som z konca mala čudný pocit. Celkovo som z konca knihy  sklamaná. Nepohnevala by som sa, keby kniha mala o pár strán viac.

Aj napriek slabšiemu koncu som si čítanie knihy užila. Pri jej čítaní som si perfektné oddýchla. Myslím si, že ide o podarený debut autorky, a určite by som do budúcna po jej tvorbe ešte siahla.

Recenzovala: Miška

https://michabooks.blogspot.com/2021/05/danielle-hartova-pavucia-lalia.html