Na vine sú hviezdy
Od Vášho skvelého vydavateľstva som čítala už veľa kníh, no jedna sa mi skutočne zapísala do srdca natoľko, že dnes jej na mojej poličke patrí špeciálne miesto. Je to majstrovské dielo, podľa môjho názoru jeho najlepšie, Johna Greena: Na vine sú hviezdy. Túto jedinečnú knižku som prečítala už trikrát a neustále mi pri nej stisne srdce. A aj keď viem, ako sa to skončí, s napätím otáčam stránky. No keď znova otočím poslednú….chcem ju opäť čítať. Myslím, že minimálne film pozná snáď každý. Ale aj keď bol vynikajúco spracovaný, nič sa nevyrovná knižnej predlohe. Skôr než však začnem príbehom, musím vyzdvihnúť úžasnú autorovu pripomienku celkom na začiatku:
,,Pokusy hádať, či v príbehu možno nájsť útržky skutočnosti, neprospievajú románom ani ich čitateľom. Kto to robí, spochybňuje základnú myšlienku, že vymyslené príbehy majú zmysel, čo je takpovediac základný predpoklad existencie ľudstva.“
Myslím si, že počas čítania na túto myšlienku často zabúdame, no nie je to preto, že ten príbeh je taký vynikajúci, že ho berieme ako skutočnosť? Tento citát si však našiel miesto v mojom srdci. Takisto hlavná hrdinka Hazel, bojovníčka s rakovinou, ma hneď od začiatku upútala. Bola tak vyrovnaná s osudom. Green sa krásne i smutne zároveň pohral s otázkou života a smrti. Hazel spoznala Gusa, ktorý aj keď nebol hlavným hrdinom, celý čas som ho dokázala pochopiť. Táto komplexná vedľajšia postava mala svoje chyby aj cnosti. Gus mal celý čas optimistický postoj, a aj keď autor v liste skritizoval jeho snahu o to byť zapamätaný, práve tým si ma získal. Bol jednoducho človek ako každý iný. Túžiaci po sláve a uznaní, po ktorom tak sebecky vo svojej podstate túžime. Kým Hazel bola vzor ako by to malo vyzerať, aby sme napáchali čo najmenšie škody našou existenciou, bol to práve Gus, ktorý sa správal tak ako bežný smrteľník. Celé to bolo zakončené dokonalou myšlienkou:
,,Na tomto svete si nemôžete vybrať, či vám niekto ublíži, ale aspoň do istej miery sa môžete rozhodnúť, kto konkrétne to bude.“
V tej chvíli čitateľ musí premýšľať, či nie je práve toto pravé šťastie. Nájsť toho správneho človeka, pre ktorého by ste aj trpeli. Napriek obrovskej nespravodlivosti osudu im predsa len doprial najväčšie šťastie. Nájsť lásku, o ktorej môžu niektorí ľudia na zemi len snívať. Túto knihu by som jednoznačne odporučila každému, ale najmä priaznivcom romantiky a smutných príbehov. Tí, ktorí sa neboja premýšľať aj o hlbokých myšlienkach, si ju určite rýchlo obľúbia.
Diana Manyuczová
