13. MÁJ
„Je koniec, Eric. Zmier sa s tým. Nechaj to tak, dobre?“ Slová z mobilu sa ozývajú do tmavej noci.
Eric Kenner sedí za stolom na zadnom dvore a znovu a znovu si prehráva odkaz od Cassie. Počuje vibrovanie bazénového čerpadla a cíti, ako mu hruď zviera bolesť.
„Nemôžem to nechať tak.“ Bolesť sa z neho vyvalí. Nie je to spravodlivé. Nedokáže to prijať.
Obzrie sa dozadu a vidí, že v maminej spálni sa už nesvieti. Je sotva osem hodín. Zrejme si zobrala ďalší Xanax. Ani jeho mama sa so skutočnosťou nedokáže zmieriť.
Prečo musí byť život tak pekelne ťažký? Čo za prekliatie to musí niesť?
Už po niekoľkýkrát stlačí opakovanie a dúfa, že mu čosi v Cassinom hlase napovie, že to tak nemyslela. Že odrazu nastane akýsi zlom, no pritom jediný zlom, či skôr prasklina, je v jeho srdci.
Vyskočí tak rýchlo, že záhradná stolička s rachotom padne na betón. Zdrapí ju a hodí do bazéna. Stolička ostane plávať na hladine, zatiaľ čo on má pocit, akoby sa topil a klesal ku dnu.
Zvrtne sa na päte a beží dnu. Preletí cez kuchyňu, obývačku a zastane pred zabudnutým miestom, kde mal jeho otec pracovňu.
On by určite vedel, čo robiť.
Erik vojde dnu. Tiché šťuknutie zatvárajúcich sa dverí preruší hrobové ticho vnútri. V izbe cítiť prach a vlhkosť ako zo starých kníh. Pouličná lampa, stojaca na prednom dvore, vrhá dnu striebristé svetlo. Béžové steny vyzerajú ošumelo. Celý priestor sa zdá pustý a bezútešný.
Veľké nástenné hodiny už dávno nefungujú. Čas sa tu zastavil – presne ako život jeho otca.
Ericov pohľad spočinie na vlajke, ktorú dostal od armády na otcovom pohrebe. Leží na vyšúchanej koženej pohovke, ešte vždy poskladaná, akoby len čakala, kým ju niekto odloží.
Nazvali jeho otca hrdinom – ako keby sa mal vďaka tomu ľahšie vyrovnať s jeho smrťou. Nepomohlo to.
Mala to byť otcova posledná misia. V ten deň, keď odchádzal, im sľuboval hory-doly. Vravel, že pôjdu stanovať, a dokonca, že spolu opravia toho starého mustanga v garáži. Všetky tie sľuby umreli spolu s ním.
Eric prejde okolo mahagónového stola a zvezie sa na a otvorí vrchnú zásuvku.
Prehltne obrovskú hrču v hrdle a zaostrí na predmet vnútri. Načiahne sa a vyberie ho. Na dlani cíti váhu studeného kovu.
Hľadí na zbraň. Možno predsa len vie, ako to napraviť.
Ak v sebe nájde odvahu.
