Recenzia čitateľov – Papierová princezná

24. marca 2020
2 minút(y) čítania
3.8/5 - (9 votes)

Papierová princezná

Tak ako väčšina ľudí, aj ja som si len po prečítaní názvu myslela, že ide o rozprávku s princeznami. Pravda? Vôbec. Táto kniha nemá s princeznami nič spoločné. Teda až na rozprávkovo bohatých Royalovcov. Hoci bohatstvo nie je všetko. 

Musíte rátať s tým, že ako náhle si Papierovú princeznú prečítate:

a) budete ľutovať prečo to už skončilo

b) budete túžiť po ďalšej časti 

c) bezhlavo sa zamilujete do jedného z bratov. (Teda, ak nie do všetkých)

Je jedno či do tajomného Gideona, sebavedomého Eastona, obetavého Reeda alebo jednovaječných dvojičiek Sebastiána A Sawyera. (Predstavte si to akoby ste dostali dva darčeky namiesto jedného.) 

Aj keď si väčšina ľudí myslí, že to budú takí stereotypní bohatí synčekovia – vlastne jednobunkovce a trasorítky, len jeden riadok vám stačí na to aby ste zistili, že na Royalovcoch nie je nič trasľavé. Veď celý ich život by sa dal zhrnúť ako šport, baby, jedlo a bohatstvo. (Oh, a ešte zvyšovanie si ega, ale to je len pripomienka). Pri pohľade na nich by vám určite padla sánka tak ako Elle (a každej žene okolo 5 kilometrov). 

Oh, a nemôžem zabudnúť na Ellu. Hoci si veľa vytrpela, jej pevnú vôľu by jej mohol závidieť nie jeden človek. Páči sa mi aj preto lebo nekoná nelogicky ako ľudia čo ostanú bývať v strašidelnom dome. (Áno, každý poznáme takéto priblblé horory.) 

Ďalej sa mi páči, že nie je naivná. Veď čo by ste spravili vy, keby ste sa dozvedeli o miliónoch, ktoré ste zdedili? Väčšina by po nich skočila ako Reed po lopte/Easton po babe. Ale Ella nie. Je skôr hĺbavá, ako nestála. 

No čo k tomu ešte dodať. Papierová princezná je presne ten typ knihy, ktorý zhltnete na počkanie a dáte i výpoveď len aby ste si ho mohli dočítať. (A, áno aj to sa stáva). 

Petra Baumerth