Práve máte otvorenú ukážku knihy Výzva. Ukážka obsahuje prvú kapitolu. Viac o knihe nájdete na tomto odkaze.
1
Taylor
Je piatok večer a ja hľadím na významných ľudí našej generácie, ako sa opíjajú alkoholom vo farebnej želatíne a modrou tekutinou servírovanou v desaťgalónových plechovkách od farby. Polonahé spotené telá sa akoby v hypnóze bláznivo zvíjajú v rytme takmer elektrického vzrušenia. Dom je plný budúcich psychológov liečiacich si zášť voči vlastným rodičom na nič netušiacich študentoch. Študenti politológie si zatiaľ pripravujú pôdu na vydieranie, ktoré budú môcť naplno zužitkovať v nasledujúcich rokoch.
Takže typický večierok na Gréckej ulici.
„Všimla si si, že tanečná hudba znie trochu ako opití ľudia pri sexe?“ opýta sa Sasha Lenoxová. Postávame spolu v rohu miestnosti natlačené medzi starými hodinami a veľkou lampou a snažíme sa vyzerať nenápadne ako nábytok.
Má to premyslené.
Toto je prvý víkend od jarných prázdnin, takže v dievčenskom spolku Kappa Chi máme výročný jarný večierok po prázdninovej opici. Tejto a ostatným podobným akciám so Sashou hovoríme povinná zábava. Patríme do spolku Kappa, takže tu musíme byť, hoci sme tu skôr na ozdobu, než že by sme sa na večierku aktívne zúčastnili.
„Až tak by mi to tu neprekážalo, keby tá hudba mala aspoň rytmus. Ale toto…“ Sasha nakrčí nos a hlavou mykne v reakcii na zavýjajúcu sirénu šinúcu sa z reproduktorov, ktorú vystrieda zničujúca basová linka. „Tento hnus používala CIA pri ilegálnom testovaní na ľuďoch.“
Zasmejem sa a skoro sa zadusím nápojom, pripraveným podľa receptu na večierkový punč z YouTube, ktorý poslednú hodinu zohrievam v ruke. Sasha študuje hudbu a má smrteľnú averziu voči akejkoľvek muzike, ktorú nepočuje naživo. Radšej by stála v prvom rade na koncerte v nejakom bare a v ušiach by jej zneli tóny gitary Gibson Les Paul, než že by ju niekto pristihol pod blikajúcimi svetlami pri techne v tanečnom klube.
Nechápte ma zle, so Sashou sa zábave nevyhýbame. Chodíme do barov v kampuse, občas zájdeme do mesta na karaoke (presnejšie, ona spieva a ja ju povzbudzujem, aby vyšla zo svojho tieňa). Raz sme sa o tretej ráno úplne triezve stratili v centre Bostonu. Bola taká tma, že Sasha spadla do nejakého jazierka, kde ju skoro znásilnila labuť. Verte mi, vieme sa zabaviť.
Rituálna prax študentov dopovať sa látkami ovplyvňujúcimi myseľ, až kým nerozlíšia opitosť od príťažlivosti a zábrany od skutočnej osobnosti, naozaj nepatria medzi naše obľúbené činnosti.
„Pozri sa,“ Sasha ma drgne do pleca, reagujúc na výkriky a piskot ozývajúci sa zo vstupnej haly, „idú problémy.“
V sprievode pokrikov Briar! Briar! sa do dverí vovalí partia chlapov.
Urastení goliášovia briarského univerzitného hokejového tímu so širokými plecami a s veľkými hruďami začnú valcovať dom ako divosi útočiaci na stredoveký hrad.
„Volajte na slávu hrdinským dobyvateľom,“ poviem sarkasticky a Sasha palcom zamaskuje šibalský úškrn.
Hokejisti dnes vyhrali a postúpili do prvého kola národného play-off. Viem to, pretože Lindsey, jedna z členiek spolku, chodí s náhradníkom v tíme, takže dnes namiesto toho, aby nám pomohla umývať záchody, vysávať a miešať drinky na večierok, posielala snapchaty zo zápasu. To sú tie privilégiá chodenia so smotánkou. Aj keď náhradník nie je práve princ Harry, ale od kokaínu závislý syn vzdialeného člena širšej kráľovskej rodiny.
Sasha spoza pása tesných legín z falošnej kože vytiahne mobil a skontroluje hodiny.
Mrknem na displej a vzdychnem si. Ach jaj, to je ešte len jedenásť? Už teraz cítim nastupujúcu migrénu.
„Nie, to je dobré,“ povie. „Títo blázni zdolajú sud piva za dvadsať minút. Následne vypijú všetky zvyšky alkoholu. To je pre mňa konečná. Maximálne pol hodiny.“
Charlotte Cagneyová, prezidentka nášho spolku, nepovedala, ako dlho musíme ostať, aby sme splnili povinnú dochádzku. Zvyčajne potom, keď sa minie alkohol, sa ľudia začnú obzerať po afterparty. Vtedy sa dá ľahko nepozorovane zdúchnuť. S troškou šťastia budem už o chvíľu v pyžame v byte v Hastingse. Ako poznám Sashu, tá sa odvezie do Bostonu na nejaký koncert.
Obe sme vyvrheľky spolku Kappa Chi. Obe sme skončili v spolku z vlastných unáhlených dôvodov. Sasha to spravila kvôli rodine. Jej mama, stará mama, prastará mama a tak ďalej, všetky boli členkami, takže zachovanie tradície sa od začiatku považovalo za automatickú súčasť jej akademickej kariéry. Buď to, alebo by sa mohla rovno rozlúčiť s niečím „takým frivolným a pôžitkárskym“, ako je štúdium hudby. Pochádza z doktorskej rodiny, takže jej rozhodnutia už takto podliehajú silnej kritike.
A čo sa mňa týka, nuž, na výške som sa rozhodla dozrieť v krásnu labuť. Z chudery na strednej rovno do diania. Znovuobjavenie. Úplná životná premena. Lenže vstup do ich klubu, nosenie znakov na šatách a týždne posvätnej indoktrinácie nemali žiadaný efekt. Nevzniklo žiadne moje nové a skvelé ja. Akoby to všetci ostatní riskli a zažili nepoznané a ja som ostala stáť niekde v úzadí bez možnosti preraziť.
„Ahojte!“ pozdraví nás chlap so zahmleným pohľadom. Tackavo sa postaví vedľa Sashe a bez okolkov sa začne rozprávať s mojimi prsami. Zvyčajne keď takto stojíme vedľa seba, tvoríme dokonalé dievča. Ona má dokonalú symetrickú tvár a útlu postavu a ja poriadne veľké kozy. „Dáte si drink?“
„Je nám fajn,“ skríkne Sasha, aby prehlušila hlasnú hudbu. Obe mu ukážeme skoro plné poháre. Používame ich ako strategický repelent na nadržaných vysokoškolákov.
„Zatancujeme si?“ opýta sa a nakloní sa mi k hrudi, akoby diktoval objednávku do drive-in reproduktora.
„Prepáč,“ odpoviem, „ale tieto dve netancujú.“
Neviem, či ma dobre počuje, alebo konečne pochopil, že ním opovrhujem, no súhlasne prikývne a odkráča.
„Tvoje prsia svojou príťažlivou silou priťahujú výhradne debilov,“ povie Sasha a odfrkne si.
„Tak to teda hej.“
V jedno ráno som sa zobudila s dvoma veľkými nádormi na hrudi. Už od začiatku strednej musím všade chodiť s týmito vecami, čo vždy vojdú desať minút predo mnou. Nie som si istá, ktorá z nás je pre tú druhú väčšie riziko, ja či Sasha. Moje prsia alebo jej tvár. Ona pritiahne zraky už len tým, že vojde do knižnice. Chalani sa potkýnajú jeden cez druhého, len aby sa dostali bližšie k nej, a zabúdajú pritom, ako sa volajú.
V dome čosi zapraská. Všetci stiahnu hlavy medzi plecia a zakryjú si uši. V zmätočnom tichu nám všetkým zvoní v ušiach.
„Odišiel reprák!“ zakričí jedna z členiek spolku z vedľajšej izby.
Dom naplnia rozčarované pokriky.
Dievčatá zo spolku hľadajú rýchle riešenie, aby sa hostia nezačali búriť. Sasha sa ani nesnaží skryť nadšenie. Pozrie sa na mňa a nemusí nič povedať, aby som vytušila, na čo myslí. Že sa z tohto večierka predsa len dostaneme.
Potom však nastane problém menom Abigail Hobbesová.
Prepláva davom v krátkych čiernych šatách, platinové vlasy sa jej krútia v dokonalých kučerách. Tleskne rukami a hlasom, ktorým by dokázala rezať sklo, upriami všetku pozornosť na svoje krvavočervené pery.
„Počúvajte, všetci! Je čas zahrať si hru výzva alebo výzva!“
Všetci začnú nadšene výskať a nahrnú sa do obývačky. Hra patrí medzi populárne tradičné činnosti spolku Kappa a je to presne to, čomu napovedá aj názov. Niekto vás vyzve na nejakú činnosť, a vy to musíte urobiť. Nemôžete si namiesto toho vybrať pravdu. Hra je občas zábavná, ale dosť často drsná. V minulosti niekto skončil aj za mrežami či jedného vylúčili zo školy, a dokonca sa hovorí, že má na svedomí zopár tehotenstiev.
„Tak teda, poďme na to…“ Viceprezidentka nášho spolku si priloží prst s dokonalou manikúrou na bradu a začne sa pomaly otáčať a hľadať prvú obeť. „Kto to bude?“
Svojimi zelenými očami, samozrejme, spočinie na mne so Sashou, hoci sa vzadu opierame o stenu. Abigail k nám dorazí so škodoradostným úškrnom na tvári.
„No tak, zlatko,“ povie mojím smerom. Pohľad má sklenený od prehnaného množstva drinkov. „Uvoľni sa, si na večierku. Tváriš sa, akoby si si na tele práve našla ďalšiu striu.“
Keď sa Abigail pripije, je pekne hnusná, a ja som jej obľúbený cieľ. Už som si na to zvykla, ale zakaždým, keď sa vysmieva z môjho tela, na čas ma to spacifikuje. Svoje krivky preklínam už od dvanástich rokov.
„Zlatko,“ napodobní ju Sasha a pomaly jej ukáže vztýčený prostredník. „Čo keby si radšej odpálila?“
„No tak,“ zanôti Abigail falošným detským hláskom. „Tay-Tay vie, že iba žartujem.“ Odpoveď zaklincuje tak, že ma štuchne do brucha, akoby som bola nejaká postavička z kysnutého cesta.
„Modlíme sa za tvoje rednúce vlasy,Abigail.“
Musím si zahryznúť do spodnej pery, aby som sa pri Sashinej poznámke nerozosmiala. Vie, že v takýchto situáciách sa rozsypem, a vždy zabojuje na moju obranu.
Abigail sa namiesto odpovede sarkasticky zasmeje.
„Tak čo? Hráme alebo nie?“ dožaduje sa Abigailina večná slúžka Jules Munnová. Vysoká bruneta postáva nad nami a tvári sa znudene. „Čo sa deje? Sasha sa znova snaží vykrútiť z úlohy ako naposledy na Harvest Bash?“
„Choď dočerta,“ odsekne Sasha. „Mala som vtedy hodiť tehlu dekanovi do okna. Nenechám sa vyhodiť zo školy pre nejakú detinskú spoločenskú hru.“
Jules nadvihne obočie. „Abigail, žeby sa pokúsila uraziť našu dlhoročnú tradíciu? Mám pocit, že práve tak urobila.“
„Tak, tak. Nemaj však strach, dostaneš šancu na nápravu,“ povie Abigail s úškrnom a odmlčí sa. „Nuž teda, vyzývam ťa, aby si…“ Obzrie sa po divákoch a premýšľa pritom nad úlohou. Rada je stredobodom pozornosti. Potom sa prudko otočí na Sashu. „Urob double double a zaspievaj našu symfóniu.“
Moja najlepšia kamoška si odfrkne a mykne plecom, akoby chcela povedať to je všetko?
„Dole hlavou a odzadu,“ dodá Abigail.
Sasha skrúti pery a zazrie na ňu. Chalani v miestnosti začnú pobavene povzbudzovať. Zbožňujú, keď sa baby pustia do seba.
„To je jedno.“ Zagúľa očami, prejde do stredu izby a potrasie rukami ako boxer pripravujúci sa na zápas.
Double double je ďalšia tradičná činnosť na večierkoch spolku Kappa. Treba vypiť dva dvojité drinky čohokoľvek, čo je práve poruke, potom nasleduje desaťsekundová pivná fajka a desaťsekundová stojka na pivnom sude. Aj najskúsenejší pijani málokedy zvládnu všetko. Navrch ešte stojka na hlave a pritom zaspievať odzadu hymnu, to vymyslí len Abigail, zlomyseľná mrcha.
Ak predmetom výzvy nie je niečo, prečo by Sashu mohli vylúčiť zo školy, nikdy nehádže uterák do ringu. Uviaže si husté čierne vlasy do vrkoča a prijme prvý pohárik, ktorý sa pred ňou z ničoho nič objaví. Poslušne vypije prvý drink, potom druhý. Pustí sa do pivnej fajky. Niekoľko chalanov zo spolku Theta jej drží lievik. Okolitý dav ju povzbudzuje skandovaním. Za sprievodu pokrikov spraví stojku na pivnom sude. Hokejista vysoký meter deväťdesiat jej drží nohy vo vzduchu. Postaví sa na zem a všetci sú prekvapení, že vôbec dokáže stáť, nieto ešte sa držať a nepriateľsky zazerať dopredu. To dievča je riadna bojovníčka.
„Ustúpte!“ vyhlási Sasha a gestom odháňa ľudí stojacich pri stene.
S ladnosťou gymnastky dá ruky hore a mlynským kolom skončí pri stene opierajúc sa o ňu zadkom. Nahlas a sebaisto začne odzadu vykrikovať slová našej hymny a my ostatní si ju tiež opakujeme v mysli, aby sme si boli istí, že sa nepomýlila.
Všetko to ukončí elegantným návratom na rovné nohy a za sprievodu hlučného potlesku sa všetkým ukloní.
„Ty si fakt mašina,“ smejem sa, keď sa ku mne vráti a oprie o stenu v porazeneckom rohu. „Nádherný záver.“
„Ešte sa mi nestalo, že by som nezvládla dopad.“ V prvom ročníku bola na najlepšej ceste kvalifikovať sa na olympiádu, no raz sa pošmykla na ľade a zničené koleno znamenalo koniec jej gymnastickej kariéry.
Abigail sa nechce nechať zatieniť. Obráti sa smerom ku mne. „Teraz ty, Taylor.“
Zhlboka sa nadýchnem. Srdce mi ide vyskočiť z hrude. Už teraz začínam cítiť, ako sa mi červenajú líca. Abigail sa vysmieva z môjho stresu. Je ako žralok, čo cíti vo vode vibrácie tuleňa v tiesni. Snažím sa vzchopiť a čakám, čo za obludnú vec pre mňa vymyslí.
„Vyzývam ťa, aby…“ Zahryzne si do spodnej pery. Skôr než otvorí ústa, jej v očiach zazriem svoje nadchádzajúce poníženie. „… si šla hore do izby s chalanom, ktorého ti vyberiem.“
Mrcha.
Chlapi, čo sa doteraz tešili na poriadnu dievčenskú bitku, začnú zhýralo pokrikovať a pískať.
„No tak, Abigail. Znásilnenie nie je hra vhodná na večierky.“ Sasha vykročí vpred, akoby ma chcela brániť telom.
Abigail zagúľa očami. „No tak, nedramatizuj! Vyberiem niekoho, čo za to stojí. Niekoho, s kým by to chcela skúsiť každá. Ešte aj Taylor.“
Bože, len nech to nemusím absolvovať.
Odľahne mi, keď dorazí pomoc od Taylor Swiftovej.
„Už to ide!“ skríkne jedna z členiek spolku a dom začne napĺňať hudba.
Pieseň „Blank Space“ vyvolá vlnu vzrušených pokrikov a odkloní pozornosť od Abigailinej hlúpej hry. Dav sa rýchlo rozpustí a ponorí sa do predohry zvanej tanec.
Ďakujem ti, chudšia a krajšia Taylor.
Zdesím sa, pretože Abigail sa nedá zastaviť. „Hmm, tak kto bude ten šťastný…“
Preglgnem. Bola som naivná, keď som si myslela, že na to zabudne. Keď už raz niekto vysloví výzvu, každú členku spolku, ktorá nesplní úlohu podľa ich predstáv, nemilosrdne trestajú, až kým jej miesto neprevezme iná nešťastnica. Ak by o tom rozhodovala Abigail, trvalo by to zhruba o tri týždne dlhšie než celú večnosť. Už teraz mám problém zapadnúť medzi ostatné dievčatá. Takto by sa zo mňa stala vyvrheľka.
Prezerá si ľudí v miestnosti, stojí na špičkách a snaží sa čo najlepšie zhodnotiť všetky možnosti. Otočí sa na mňa so širokým úsmevom na tvári.
„Vyzývam ťa, aby si zviedla Conora Edwardsa.“
Kurva.
Skurvená kurva.
Hej, Conora dobre poznám. Každý ho pozná. Hrá hokej a je pravidelným návštevníkom večierkov na Gréckej ulici. A rovnako pravidelne sa ocitne aj v posteliach v spolkoch na Gréckej ulici. Najznámejší je však preto, že je najkrajším chlapcom v predposlednom ročníku. To znamená, že je mimo mojej ligy. Dokonalý výber, pokiaľ ide o to, aby som sa dokonale strápnila, pretože ma na rovinu odmietne a ešte sa mi pritom vysmeje do ksichtu.
„Rachel sa ešte nevrátila z Daytonu,“ dodá Abigail. „Môžeš použiť jej izbu.“
„Abigail, prosím,“ žobroním, aby sa na to vykašľala. To ju však len povzbudí.
„Čo sa deje, Tay-Tay? Nespomínam si, že by si niekedy mala problém prijať výzvu v podobe bozkávania iných chlapov. Alebo máš záľubu iba vo zvádzaní zadaných frajerov?“
Pretože s Abigail sa to vždy skončí pri pomste. V druhom ročníku som spravila chybu a ona mi to doteraz neodpustila. Bez ohľadu na to, koľkokrát sa ospravedlním, ako veľmi ma mrzí, že som jej ublížila, som tu na to, aby som svojím utrpením dvíhala Abigail náladu.
„Mala by si s tou svojou prudkou nákazou mrchy ísť k doktorovi,“ odplatí jej to Sasha.
„Ach, chúďa Taylor, ako sa len hanbí. Neotoč sa jej chrbtom, inak ťa zradí,“ zarecituje Abigail. Jules sa k nej pripojí a jej slová sa začnú šíriť davom.
Spôsobuje mi to bolesť kdesi v hlave a zmeravejú mi prsty. Chcem sa pod zem prepadnúť. Prejsť cez stenu. Vzbĺknuť v plameňoch a premeniť sa na popol, ktorý sa usadí v miske s punčom. Nechcem byť sama sebou, nechcem byť tu a teraz. Neznášam vynútenú pozornosť a ich provokovanie si už všimlo aj niekoľko pripitých okolostojacich. Ešte pár sekúnd a po celom dome sa začne ozývať pesnička o mne. Bude to ako najhoršia scéna z tej najstrašnejšej nočnej mory.
„Dobre teda!“ vypadne zo mňa. Len nech to už prestane. Spravím čokoľvek, aby som ich umlčala. „Dobre. Prijímam výzvu.“
Abigail sa víťazoslávne usmeje. Chýba k tomu už len, aby slintala blahom. „Tak, hor sa do toho, utekaj za svojím chlapom,“ povie a ukáže za seba.
Zahryznem si do pery a nasledujem pohľadom ten smer. Zbadám Conora v jedálni pri stole s pivným pingpongom.
Dočerta, ten je vysoký. A má neskutočne široké plecia. Nevidím mu do očí, ale dobre vidím jeho dokonalý profil a dlhé blond vlasy ulízané z čela. Nikto by nemal takto dobre vyzerať, malo by to byť nelegálne.
Hor sa do toho, Taylor.
Zhlboka sa nadýchnem, vzchopím sa a kráčam k nič netušiacemu Conorovi Edwardsovi.
