Všetky skvelé miesta
Jennifer Niven
Theodor a Violet. Dvaja obyčajní ľudia, ktorí majú spoločné iba to, že chodia do rovnakej školy. Každý z nich má svoj život, svoje problémy, svoju minulosť. Kým sa Theo snaží zápasiť s vlastným ja, Violet by najradšej zabudla na deň, ktorý zmenil život jej i celej rodine. Osud to však zariadil tak, aby sa stretli. Aby sa spoznali bližšie a pomohli jeden druhému. Aby spoločne našli všetky skvelé miesta.
„Nepamätáme si dni, pamätáme si chvíle.“
DO-KO-NA-LÉ čítanie. Nepreháňam. Autorka príbehu vytvorila akýsi kontrast medzi tým, ako pôsobíme na ľudí, ako nás vnímajú iní a ako sa cítime my sami. Nie vždy je to rovnaké. Každý z nás totiž niečo prežíva, skrýva alebo tají. Všetci máme svoje tajomstvá a dovolím si povedať, že nikto nevie o druhom človeku naozaj všetko.
Rovnako to bolo aj s hlavnými postavami – Violet a Theodorom, ktorého som sa v tejto recenzii rozhodla oslovovať len Theo. Obaja mali akúsi pomyselnú trinástu komnatu. Bojovali s ňou. No každý predsa vie, že vo dvojici sa bojuje ľahšie. Našli jeden druhého. Pochopili, že veci nie sú také, aké sa zdajú byť. Treba im len lepšie porozumieť. Mať oči a uši otvorené. Vnímať. Počúvať. Vidieť. Cítiť. A milovať.
Theo hľadal dôvody, prečo žiť. Violet tie svoje pomaly strácala. On jej ich pomohol znova nájsť. Nájsť v tých najmenej očakávaných veciach, miestach, ľuďoch. Našla to, čo stratila po tom dni. Znova okúsila bezstarostnosť bytia. Obaja boli šťastní a milovaní. Aspoň na moment, ktorý však pre Thea znamenal celý život. Niečo sa v ňom zlomilo.
Violet opäť našla dôvody, prečo žiť, byť šťastná. Theo tie svoje stratil.
Nezabudni, milý čitateľ, že naozaj si pamätáme iba chvíle. Sú ukryté všade, v ľuďoch, miestach, pesničkách, filmoch, vôňach. Nie sú iba dobré, to by som klamala. Sú aj také, vďaka ktorým pochopíme, že by sme sa mali poďakovať za všetky tie veci, ktoré sa nám zdajú byť také malicherné, nepodstatné. No aj také chvíle treba. Pretože nám prinášajú bolesť. Tá však časom pominie a svet začneme vnímať inak. Sme silnejší a rozumnejší. A to je ten pocit. Pocit, že sme ešte stále nažive.
Ivana Šaffová
