Milí YOLáci,
dnes vám prinášame rozhovor s našou skvelou slovenskou autorkou Ninou Protušovou. Jej debut Čierna schránka vyšiel v našom vydavateľstve už v roku 2014 a minulý rok, presne po desiatich rokoch, sme s radosťou uviedli jej štvrtú knihu Šarády.
Nina vo svojich príbehoch rada necháva priestor pre tajomno a za tie roky si získala srdcia mnohých čitateľov. Keď práve netvorí nové zápletky, oddychuje v spoločnosti blízkych, pri dobrom filme alebo spoločenskej hre.
Položili sme jej 10 krátkych otázok – o písaní, živote aj čitateľských radostiach – a veríme, že vás jej odpovede potešia (a možno aj prekvapia). Nech sa páči!
· Pamätáš si ešte moment, keď si si povedala: “OK, idem napísať knihu”? Čo tomu predchádzalo?
Predchádzalo tomu čítanie kníh, čítanie naozaj veľkého množstva kníh. Až som zrazu mala pocit, že som už prečítala VŠETKO. V hlave mi však vírila kopa nápadov na to, čo by som si chcela prečítať, keby to niekto napísal, a tak som si povedala, že to skúsim. Iba tak, pre seba, možno pre zopár kamarátok, ktoré boli zvedavé, čo si zapisujem do zošita namiesto poznámok z geografie. Netrvalo však dlho, a zistila som, že písanie ma baví ešte viac, ako čítanie. A vtedy som sa začala pohrávať s myšlienkou o vlastnej knihe.
· Čo ťa inšpirovalo pri písaní tvojej poslednej knihy Šarády? A ako sa líši od tých predošlých?
Je špecifická tým, že na rozdiel od mojich predchádzajúcich YA trilerov som do nej primiešala aj trochu mágie. Inšpirácia ku mne prišla, keď som si vytvárala jeden vtipný príspevok na Instagram o tom, ako sa moje postavy tvária, keď o nich píšem. A tá myšlienka sa mi tak zapáčila, že som sa s ňou začala ďalej pohrávať. Čo ak by sa mi to stalo naozaj? A čo ak by mi do roboty nekecali moje hotové vyspelé postavy so správne nastaveným morálnym kompasom, ale bláznivé postavy, o ktorých som písala ako zaláskovaná tínedžerka s neskrotnou fantáziou? A tak sa začali formovať Šarády 🙂
· Máš vo svojich knihách postavu, ktorá je ti najviac podobná? Alebo niektorú, ktorú by si nikdy nechcela stretnúť?
Najviac mi je podobná Karolína zo Šarád. Je to nádejná autorka, má svoj malý okruh kamarátov, najradšej je v komforte svojej izby a panikári, keď nemá všetko pod kontrolou. Nechcela by som stretnúť Miru, čisto zo strachu. Tú som potrápila asi najviac, určite by mi to pekne vytmavila.
· Ktorú časť na písaní máš najradšej a čo je naopak najťažšie?
Najťažší je začiatok, preto si ho nechávam na koniec. 😀 Zatiaľ som každú knihu začala písať ako útržky rozhovorov medzi hlavnými postavami, a tie mám aj najradšej. Napíšem si tri-štyri takéto scény, v ktorých hrdinovia riešia buď svoj vzťah alebo niektorý z veľkých príbehových zvratov, a to mi pomôže naladiť sa na to, v akom štýle chcem písať celý príbeh. Ľahšie si viem potom predstaviť, kde majú postavy začať, a ako sa majú postupne vyvíjať, aby sa dostali do tých mojich najobľúbenejších kľúčových scén.
· Ako vyzerá tvoj bežný písací deň?
Písacích dňov mám minimum, skôr sú to písacie noci. Najlepšie sa mi píše vtedy, keď už väčšina sveta spí, ja viem, že mi mobil nebude blikať notifikáciami a môžem ho schovať niekam ďaleko od seba. Sadnem si za stôl, pustím si svoj písací playlist a píšem, kým nesplním svoj cieľ na daný deň. Ten si určujem podľa nálady, únavy a toho, akú náročnú časť práve píšem.
· Čítaš recenzie od čitateľov? A ak áno, čo ťa najviac pobavilo alebo potešilo?
Čítam, najmä na tie prvé vždy netrpezlivo čakám a klikám na ne s malou dušičkou. Našťastie, ohlasy na moje posledné knižky predčili všetky moje očakávania, takže sa väčšinou škerím od ucha k uchu. A tešia ma aj krásne fotografie knižiek, ktoré recenzentky dávajú na Instagram, vždy si cením to úsilie a kreativitu, ktoré do toho dávajú.
· Máš nejaký reading guilty pleasure? (napr. tropes, ktoré miluješ, aj keď sú trochu cringe )
Zbožňujem enemies-to-lovers a šialené zvraty na posledných stranách, aj keď veľakrát nedávajú zmysel – ak mi pri nich spadne sánka, tak viem odpustiť všetky nedostatky.
· Keby si si mohla vybrať soundtrack ku svojej najnovšej knihe, aké pesničky by tam určite zazneli?
Celý posledný album Maisie Peters, pretože jej pesničky dominovali môj písací playlist pri Šarádach. Konkrétne piesne s názvom Wendy a The Last One tam nesmú chýbať, tie by si podľa mňa Karolína púšťala dokola.
· Čo by si poradila niekomu, kto má nápad na príbeh, ale nevie, ako začať?
Presne to, čo robím ja 🙂 Začni s tou najšťavnatejšou časťou, vypíš všetky svoje myšlienky a teš sa z nich. Predstav si to ako také jadro, alebo srdce príbehu, z ktorého budeš čerpať inšpiráciu a nadšenie pre zvyšok príbehu. Naozaj netreba začínať na začiatku 🙂
· A úplne na záver: Ktorá YOLi kniha (okrem tvojich!) ťa v poslednom čase fakt bavila?
Veľmi sa mi páčila kniha Kde aj temnota zamrzne, ten príbeh mi ostal v mysli ešte dlho po dočítaní. Taktiež mám rada sériu Belladonna a akurát mám rozčítanú Bezmocnú a čítanie si užívam.
