Zander má šestnásť a podľa rodičov patrí do tábora pre problémových a emočne nevyrovnaných tínedžerov. Päť týždňov v spoločnosti bláznov? „Lepšie“ prázdniny si skutočne nevie predstaviť…
Vždy usilovná a svedomitá jednotkárka v tábore nezapadá a ani nechce zapadnúť. To by však nemohla bývať s Cassie, manicko-depresívno-bipolárnou anorektičkou, ktorá ju svojimi nočnými výletmi a poriadne hrubým slovníkom vtiahne do problémov a čo viac, zoznámi s Groverom Clevelandom (áno, ako ten americký prezident). Grover je milý, no konfliktný chalan, ktorý čaká, kedy sa uňho prejaví schizofrénia. Kým sa tak stane, zaumieni si, že bude pozorovať Zander a zapisovať si všetko od jej krásnych očí až po omamnú vôňu, ktorou ho oberá o sústredenosť… A, áno, je tu ešte Bek (ak sa tak v skutočnosti volá), patologický klamár, ktorý okrem jedla myslí len na sex.
Počas skupinových „zverapií“ sa táborníci spoznávajú, učia sa o dôvere a aj to, že ak sa chcú opäť nájsť, musia si priznať, že sú stratení. A práve počas nich (alebo v čase, kedy by sa ich mali zúčastňovať) sa z bláznivej štvorice stanú najmenej pravdepodobní priatelia.
Dokáže si však Zander priznať pravdu a prezradiť tajomstvo, ktoré skrýva?
„Poviem ti, čo je pravda.“ Cassie sa otočí ku skupine a ukazuje na nás. „Katie grcia, lebo spoločnosť ju presviedča, že je tučná, a ona sa nemá rada natoľko, aby jej to bolo ukradnuté. Dori nenávidí nevlastného otca, lebo jej pravý otec ju opustil pre inú ženu. Uznávam, to zabolí.“
„Cassie, prestaň. Prosím, posaď sa,“ napomína ju Madison.
„Hannah si ubližuje, lebo radšej cíti fyzickú bolesť, než aby si priznala, že trpí emocionálne. Hoci nechápem, čo ju tak strašne trápi. A Zander zrejme bude z nás najviac rozhasená, lebo si nechce priznať vôbec nič.“
Rebekah Cranová napísala tri romány pre mladých – Playing Nice, Aspen a Ako sa zamilovať do blázna (IKAR). Vášeň pre tento žáner v sebe objavila ešte počas štúdia angličtiny na univerzite v Ohiu. Po ukončení učiteľskej kariéry sa usadila v Skalnatých vrchoch, kde píše romány a scenáre. Dni trávi rozvážaním svojich dvoch detí alebo s notebookom v nadmorskej výške dvetisíc metrov, čo len prispieva k jej radosti z písania.
„Je to skvelé čítanie pre dospievajúcich. Najmä pre dievčatá a silný kandidát na medzigeneračnú diskusiu.“ – VOYA
„Skutočná krása Cranovej knihy spočíva v spôsobe, akým sa zaoberá škaredými, bolestivými detailmi skutočného života, ukazujúc to, čo sa skrýva pod fasádou každej postavy. Je to návykové čítanie!“ – RT Book Reviews
