Dvadsaťpäť e-mailov od bratranca od konca augusta do štrnásteho októbra. Absurdné.
Rozhodla som sa, že tie hlúposti si prečítam až po skúškach. Najradšej by som ich všetky vymazala. Malo vôbec zmysel ich čítať? Rovnaké somariny, iba s iným dátumom.
Sediac na stoličke som hlasno vydýchla. Prečítam si ich v pondelok. Neurobila som to. Azda v utorok. Ani náhodou, neodhodlala som sa. Teraz bola streda, šesť hodín ráno a ja som už pol hodiny civela na e-mailovú schránku.
V čase, keď sa všetko pokašľalo, bol David v Blainovom veku. Bol odo mňa o tri roky starší – mal sedemnásť. Kamarátil sa s Blainom, ale na tej párty nebol. Po tom, čo sa všetko zbehlo – odhalenie, dohoda medzi rodičmi, klamstvá a pohroma, na ktorú sa zmenil môj život – , bratranec vedel, ako sa to vyriešilo, ale veril tomu, čomu verili všetci.
Že som urobila z komára somára a nafúkla niečo, s čím som predtým súhlasila.
Ale David sa s Blainom prestal kamarátiť. Lebo môjmu bratrancovi, či už som hovorila pravdu alebo nie, na tom v podstate nezáležalo. On to považoval iba za odporné. Za posledných päť rokov neprejavil ani náznak súcitu.
Vyhľadala som prvý neprečítaný e-mail z konca augusta. Pokrútila som hlavou a otvorila ho. Rovnaký ako ten, ktorý som už čítala. Naliehal na mňa, aby som mu zavolala. Alebo rodičom. Okamžite. Prevrátila som oči. Nemohlo to byť až také horúce, inak by sa mi sami ozvali.
Taká bola moja rodina. Všetci boli presvedčení, že človek by mal volať im, oni prví nezavolajú. Na to boli príliš zaneprázdnení, až priveľmi dôležití. Dokonca aj bratranec, ale na vypisovanie mailov mal zjavne času dosť.
Vymazala som ho. Prešla som na ďalší.
Rovnaká téma, o čosi viac viet. O dievčati zo strednej školy. Molly Simmonsovej. Bola odo mňa o rok mladšia a, samozrejme, neboli sme kamošky. Nedokázala som si ani vybaviť jej tvár. David mi vraj potrebuje o nej niečo povedať. Že by s ňou chodil a chystal svadbu? Ak hej, prekvapilo by ma, že mi to vôbec oznamuje.Svadba, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou prebehla bez mojej účasti.
Vymazala som aj tento e-mail a chystala sa prejsť na ďalší, keď mi zacinkal mobil. Esemeska od Brittany, pýtala sa, či pred hodinou astronómie neskočíme na kávu. Jasné. Okamžite som súhlasila.
Zavrela som notebook a vyskočila. Káva a Brit bola milión ráz lepšia alternatíva než čítanie e-mailov.
